Veríme, že Boh si nás využije, ako on bude potrebovať

Rozhovor s manželmi Štefanom a Monikou Glovaťákovcami, novým lektorským párom LPP

Na konci minulého roka, ste sa stali lektorským párom Ligy pár páru. Aké boli vaše začiatky ako páru?

Obaja pochádzame z Oravskej Polhory, tu sme obaja vyrastali a naše prvé stretnutie bolo v spevokole našej farnosti a potom na stretkách, ktoré sme ako mladí mávali. Trvalo nejakú chvíľu, kým Štefan získal moju náklonnosť. Štefan je bojovník (smiech). Chodili sme spolu dva a pol roka a potom prišiel rok 2000. Ja som mala devätnásť, Štefan dvadsaťpäť rokov a bol sobáš.

Takže ak dobre počítam, tohto roku budete oslavovať 19 rokov manželstva. Z manželov sa stali aj rodičia…

Áno, tešíme sa a sme vďační Bohu, že nás požehnal a požehnáva deťmi. Naša rodina sa za tých 19 rokov rozrástla na niekoľko členov. Máme päť žijúcich detí: Moniku (17), Štefana (15), Evku (13), Marianku (9) a Jožka (4) a jedno dieťatko, ktoré sme nemali možnosť držať vo svojom náručí, sa za nás prihovára v nebi.

Povedali ste, že Boh vám požehnal deti a požehnáva…

Áno, požehnáva. V túto chvíľu sa tešíme z ďalšieho dieťatka, ktoré príde do našej rodiny.

Ako ste sa dostali k Lige pár páru?

Každý manželský pár skôr alebo neskôr hľadá odpovede na otázky týkajúce sa veľkosti rodiny, resp. vekových odstupov medzi deťmi, čo znamená byť zodpovední a ako. Takže aj nás snaha rozumieť plodnosti začala zaujímať až v manželstve. Hoci našou spoločnou túžbou bolo mať viac detí ako dve -tri, uvedomovali sme si aj svoje limity a výzvy, ktoré život prinášal. Boli nám ponúknuté rôzne formy ako „byť zodpovední“: antikoncepcia či prerušovaný pohlavný styk. Keďže sme s tým všetkým neboli spokojní a nenapĺňalo to naše manželstvo, tak sme stále hľadali niečo iné.
Dozvedeli sme sa o ponuke kurzu symptotermálnej metódy porozumenia ľudskej plodnosti, ktorý sa konal v roku 2005 v Mútnom. S očakávaním sme prišli na prvé stretnutie kurzu a spoznali iný pohľad na manželské spolužitie a na plodnosť a sexualitu ako dar. S radosťou sme potom chodili aj na zostávajúce tri stretnutia. Naučili sme sa prijímať svoje rozdielnosti a svoju jedinečnosť a pre mňa bolo veľkým bonusom aj téma ekologického dojčenia. To som mohla rok na to využiť pri Evke a mala som z toho obrovskú radosť, pretože predchádzajúce detičky som nedostatočne dojčila, lebo to vraj nerobili ani naše mamy a nebolo to v móde u nás. Takže kurz splnil očakávania, ba aj viac. Nech Boh žehná prácu všetkých lektorov Ligy!

Čo vás motivovalo nechať sa vyškoliť a angažovať sa v Lige ako vyškolený lektorský pár?

Radosť z manželstva sme chceli dávať ďalej nenechať si ju len pre seba. V r. 2007 sa rozbehol projekt kurzovej prípravy do manželstva, do ktorého sme sa zapojili. Pri práci so snúbencami sme dospeli k tomu, že sa potrebujeme venovať aj svojej formácii v rámci tejto prípravy. A tak dozrel čas aj na PPR. A keďže používame túto metódu štrnásť rokov a vidíme jej pozitívny vplyv na svoj vzťah, tak sme sa rozhodli vyškoliť a ponúkať túto službu ďalej. Povzbudila nás k tomu aj výzva z ústredia LPP, ktorá sa objavila v bulletine Noviny z rodiny LPP: pozvanie, aby sa manželské páry zapojili do služby LPP.

Školili ste sa dlhšie, ako štandardne 12 mesiacov. Odkedy ste začali s odbornou prípravou na lektorov STM, ubehli štyri roky. Bolo to také ťažké? Ako vnímate proces prípravy lektorov LPP?

Príprava nebola pre nás obsahovo náročná, keďže prednášame snúbencom a veľa sme mali už naštudované, prečítané. V rámci prípravy nás najviac obohatili stretnutia lektorských a kandidátskych párov a poradkýň Ligy zo Slovenska aj Čiech, ktorých sme sa mali možnosť vždy zúčastniť. Vždy sme stretli milých a múdrych ľudí, ktorí sa s nami radi podelili o svoje poznatky a skúsenosti. Tie si nesieme hlboko v srdci. Ďakujeme za trpezlivosť všetkým ligovým priateľom, či už zo Slovenska alebo Česka, že nás povzbudzovali a stále motivovali.
Najväčšiu ťažkosť sme mali s nájdením si času pre vypracovanie testov. Bolo ťažšie zosúladiť prácu, rodinu svoju aj širšiu, tiež aktivity, ktoré vykonávame, či už so snúbencami alebo iné vo farnosti. Bolo veľmi náročné nájsť si spoločný čas nielen na tabuľky, ale aj na teoretickú časť, aby sme poznatky a svoje postoje dokázali správne komunikovať a aplikovať na situácie zo života, ktoré sme mali riešiť. Ale nakoniec sme to zvládli a môžeme len potvrdiť pravdivosť sloganu uvádzanom na informačnom liste ku školeniu na lektorov: „Komu Boh dá chcieť, tomu dá aj môcť.”

Jozef Predáč