Sme na ceste

reakcia na výzvu z poradne LPP/ Noviny z rodiny č.146

 

Keď sme sa sobášili, veľmi sme sa tešili na naše deti. Po prvom pôrode (s 2-týždenným predstihom) ukončeným sekciou sme začali pracovať na našom novom spoločnom bývaní, manžel finišoval v štúdiu na VŠ popri zamestnaní a pokračovali sme v aktivitách vo farnosti. Cítili sme sa veľmi požehnaní.

S odstupom času som si uvedomila, ako málo sa ľudsky poznáme, avšak, čo nám nikdy nechýbalo, bolo rozhodnutie žiť jednotu v našom vzťahu v trojici JA + ON + BOH… a ešte spoločná modlitba ruženca. Počas kríz a náročných období v manželstve, keď sme sa často nevedeli pohnúť ďalej, bola táto modlitba pre nás mostom, cez ktorý sme spoločne prechádzali na druhý breh, alebo ako jemný vánok, ktorý dokáže rozdúchať našu pahrebu vzájomnej lásky a úcty.

O tri mesiace nás prekvapilo druhé tehotenstvo. Vtedy som sa zamyslela, či naozaj dobre poznám svoj cyklus (hm..?). Pravdu povediac, asi len povrchne. A takisto aj Bilingsovu metódu, o ktorú som sa zľahka 😊 opierala.

Po druhom pôrode (znova sekcia), nás kamarátka Lucka pozvala na 1. kurz symptotermalnej metódy so Zuzkou a Petrom Košťálovými, u nás v našej farnosti. A to bol začiatok cesty s LPP a symptotermálnou metódou. Začiatky boli ťažké, keďže som cyklus po pôrode ešte nemala obnovený  a intenzívne som dojčila. (Aj dojčenie po každej sekcii bol pre mňa veľký dar!) Začali sa nám však náročné mesiace. Finišovali sme s prestavbou domu, manžel zmenil zamestnanie. Prežívali sme napäté vzťahy v rodine a počítala som s návratom do zamestnania. Život je však plný prekvapení: správa o treťom tehotenstve nás zaskočila. Neprijatie, pohŕdanie a tlak zo strany rodičov, ale i lekárov, keďže už pred 2. pôrodom mi osobne pán primár slávnostne prišiel ponúknuť sterilizáciu celkom zdarma, prerástol do strachu až tak, že som sa nedokázala tešiť z nového života. V túžbe zorientovať sa v novej situácii a strachu, ako to všetko zvládneme, som písala do ústredia LPP. Simonkina odpoveď a podarovaná kniha nás trochu upokojili a dodali nádej.

Narodila sa nám tretia dcéra (taktiež sekciou). Začala sa naša ďalšia skúška. Strach z ďalšieho tehotenstva, umocnený výstrahou od lekárov, bol veľký. Ďalšie mesiace boli v znamení neustáleho strachu a neschopnosti mať intímne spojenie. Trvalo to rok, keďže cyklus sa vrátil až po vyše roku dojčenia.

Avšak nie vždy sa nám darilo udržať manželskú čistotu. I do týchto chvíľ sme pozývali Pána, aby sme našli odpustenie a väčšie pripútanie sa k nemu v čase skúšky. Počas toho roka sme sa naučili lepšie praktizovať symptotermálnu metódu.

Ako roky plynuli, túžili sme po ďalšom dieťati. Boh nám požehnal štvrté dieťatko. Tehotenstvo sa však skončilo na konci prvého trimestra úmrtím dieťatka. O rok sme boli obdarovaní piatym dieťatkom. Tehotenstvo bolo veľmi komplikované s dlhým pobytom v nemocnici. V 21. týždni tehotenstva sme sa museli vyrovnať so stratou ďalšieho dieťatka. Bolo to zvláštne, ale bol to môj prvý a zatiaľ posledný prirodzený pôrod nášho niekoľko gramov vážiaceho dieťatka. Bolo mi veľmi ľúto, že sme si nemohli tieto dve naše deti pochovať. Po týchto skúsenostiach sme si uvedomili, že keď Pán Boh dáva „vhod i nevhod“, treba s láskou prijať dar.

Od roku 2016 sa venujeme príprave snúbencov v rámci nášho dekanátu. Stretnutia so snúbencami (aj všetky naše krízy) boli vždy pre nás veľkou výzvou otvárať trináste komnaty v našom vzťahu, v našej intimite. Veľmi ma oslovil leták LPP s názvom BUDOVANIE EMOCIONALNEJ INTIMITY – ako zvládnuť zdržanlivosť v plodnom období a ako udržať intimitu a túžbu v období neplodnom. V našom vzťahu kľúčová oblasť, na ktorej potrebujeme pracovať (škoda, že som to nečítala skôr☹). Sú to „veci“, na ktoré máloktorý snúbenecký pár myslí pred vstupom do manželstva. Lebo… vtedy sa deje všetko akosi prirodzene. Chcela by som snúbencov na prípravách vtiahnuť viac do tejto oblasti. Rada by som bola v tejto téme doma, i napriek tomu, že pre mňa s manželom to je ešte stále veľká výzva a sme na ceste 😊.

S manželmi Predáčovcami a Košťálovcami sme boli v priebehu rokov v osobnom kontakte ešte niekoľkokrát. Sme veľmi vďační, že sú pre nás ľuďmi, na ktorých sa môžeme kedykoľvek obrátiť a ich názor je pre nás vždy dôležitý. Veríme, že Pán požehnáva každé dobré dielo i tých, ktorých si povolal do služby.

Mária
manželka (už 22 rokov) a mama troch dospelých dcér (20, 19, 18)
a dvoch detí, ktoré na ňu čakajú v nebi