Sex a manželská zmluva podľa Johna Kippleya (I.)

V roce 2016 sme si pripomenuli 25. výročie založenia Ligy u nás. To nás zároveň inšpirovalo, aby sme sa vrátili ku koreňom – konkrétne k Johnovi Kippleyovi, ktorý spolu so svojou manželkou Sheilou a lekárom Konaldom Premom založili v roku 1971 LPP. Čo bolo tým impulzom k vzniku Ligy? Vráťme sa do 60. – 70. rokov. Na trh sa dostala hormonálna antikoncepcia a mnohí sa domnievali, že by mohla manželom pomôcť v zodpovednom plánovaní rodiny. Zároveň v tejto dobe prebiehal II. vatikánsky koncil, na ktorom sa diskutovalo o manželstve a ozývali sa hlasy vyzývajúce k prehodnoteniu tradičného učenia Cirkvi, ktoré jednoznačne odmietalo antikoncepciu. V roku 1968 bola zverejnená encyklika blahoslaveného Pavla VI. Humanae vitae. V nej dal pápež jasnú a definitívnu odpoveď i zdôvodnenie: antikoncepcia i potrat nie sú mravne prijateľné a zodpovedné rodičovstvo môže byť realizované pomocou periodickej abstinencie (PPR). Cirkev tento postoj meniť nemôže, lebo nie je autorom prirodzeného zákona, teda logiky usporiadania sveta a vesmíru, z ktorého uvedený záver vyplýva. Mnohí túto odpoveď odmietli – a odmietajú dodnes, pričom sa odvolávajú na svoje svedomie, ťažkosti a zdanlivú nesplniteľnosť tejto požiadavky.

John Kippley zareagoval na výzvu zo záveru encykliky, kde sa píše: „…vedcom: Predovšetkým je žiaduce – čo už bolo túžbou Pia XII. – aby lekárska veda mohla určiť dostatočne istý základ pre mravne dovolenú kontrolu pôrodnosti, ktorý by spočíval v poznaní prirodzených cyklov. Takto vedci, najmä katolícki, výsledkami svojho bádania jasne dokážu správnosť toho, čo učí Cirkev, že totiž nemôže jestvovať opravdivé protirečenie medzi Božími zákonmi, ktoré sa týkajú odovzdávania života, a tými, ktoré sa týkajú pestovania pravej manželskej lásky.

Apoštolát medzi rodinami

Z plodov, ktoré dozrievajú vtedy, ak sa horlivým úsilím zachová Boží zákon, najcennejší je ten, keď manželia sami nezriedka túžia podeliť sa s inými o svoje skúsenosti. Tak sa stáva, že do širokého okruhu laického povolania vstupuje nový významný druh apoštolátu, ktorým manželia slúžia iným manželom. Vtedy totiž sami manželia vykonávajú apoštolát voči iným manželom a stávajú sa ich vodcami. Spomedzi toľkých foriem kresťanského apoštolátu sa rozhodne tento spôsob zdá najvhodnejší.“

V prvom odseku je teda výzva vedcom, a tak John Kippley v spolupráci s prednostom gynekologicko‑pôrodníckej kliniky v Minnesote Dr. Konaldom Premom vypracovali postupne pravidlá symptotermálnej metódy PPR (dnes vyučované LPP ako Kippley‑Prem variant STM). Ale Kippley nezostal pri vedeckom základe. STM totiž preňho nebola len cieľom samým pre seba, akoby manželia potrebovali dostať len akúsi zdravú alternatívu antikoncepcie.

John Kippley ako laický morálny teológ vedel, že rovnako dôležité je vedieť prečo, nielen ako.

V druhom citovanom odseku sú slová o apoštoláte, ktorý vykonávajú sami manželia voči iným manželom. V angličtine je to vyjadrené slovami „couple to couple“ – teda manželský pár ďalšiemu manželskému páru. Toto slovné spojenie sa stalo námetom pre názov Ligy – v roku 1971 vznikla Couple to Couple League (CCL), v preklade do češtiny i slovenčiny ako Liga pár páru (nie Liga „pár párov“, akoby nás bolo len zopár).

Celý systém výuky Kippley‑Prem variantu STM má tri piliere: jeden je samotná metóda, tá „technická“ časť, druhým je morálka, teda „prečo“ takto žiť, a tretím je ekologické dojčenie a jeho vplyv na plodnosť. V tomto príspevku priblížime ten druhý pilier, ktorý je zhrnutý v Kippleyovej zmluvnej teológii sexuality.

John Kippley napísal dielo s názvom Sex and the marriage covenant (Sex a manželská zmluva), kde komplexne vysvetľuje, ako téma zmluvy súvisí s manželstvom a intímnym životom, prečo sex patrí výhradne do manželstva a ako sa pomocou tejto teológie zmluvy dá zorientovať v otázkach manželskej sexuálnej etiky.

(Tu krátko odbočím do vlastných spomienok: Aj my sme prežili rozčarovanie a frustráciu, ktorá prišla v prvých rokoch manželstva po dvoch neplánovaných tehotenstvách. Nehovorím nechcených – ale neplánovaných. Hoci sme sa snažili dodržať všetko, čo sme v tej dobe vedeli a poznali. Dnes vieme, že tie nečakané tehotenstvá vlastne neboli takým prekvapením – ale vtedy sme vedeli o zodpovednom rodičovstve len pár pozbieraných informácií od priateľov a známych. V príprave na manželstvo sme nič také neabsolvovali. Mali sme pevné presvedčenie, že antikoncepciu nie – ale potom sme boli prakticky bezradní. A tak, hoci sme neuvažovali o tom, žeby sme sa uchýlili k antikoncepcii, predsa sa do nášho spolužitia vkrádal strach. Myslím, že celkom úprimne môžem povedať, že to nebol hlavne strach o seba, ani pochádzajúci zo sebectva, ale z celkom praktických dôvodov: jedna izba, síce vlastné bývanie, ale boli sme zadĺžení, obaja sme ešte nemali ani 30… A otázky, či naozaj v Cirkvi „tí hore“ vedia, čo to znamená v praxi… V tomto čase sme sa stretli s knihou Johna Kippleya Umění přirozeného plánování rodičovství, ktorá vyšla v českom jazyku a preložili ju David a Michaela Prentisovi. V nej sme našli nielen návod, ako prakticky realizovať svoju zodpovednosť za veľkosť rodiny, ale najmä logické a pochopiteľné odpovede na naše otázky. A keďže sme vedeli „prečo“, naučili sme sa aj „ako“. A po niekoľkých rokoch sme sa rozhodli aktívne zapojiť sa do tejto služby od manželov manželom – pár páru.)

V zmluvnej teológii sexuality je základnou myšlienkou téma zmluvy. Zmluvy, ktorá je niečím viac ako dohodou či obchodným kontraktom. (V češtine je okrem slova smlouva aj slovo úmluva, ktoré má v sebe čosi posvätné.) Kippley hovorí o tom, že od počiatku dejín mala každá zmluva svoj zmluvný znak: Boh uzatvára zmluvu s prvým manželským párom, potom rodinou (Noe), rodom (Abrahám), národom (Jakub – Izrael), ľudstvom… a vždy je tu niečo, čo tú zmluvu potvrdzuje. Spomeňme si na dúhu po potope, rozpolené zvieratá, pomedzi ktoré prešiel Pán, Ježišova smrť na kríži a Eucharistia ako znamenie novej zmluvy…

A tak aj manželská zmluva má svoj zmluvný znak, niečo, čím je potvrdená a uskutočnená. Keby sme sa chceli vyjadriť teologickou rečou, tak hovoríme o sviatostiach, ktoré sú účinným a viditeľným znamením neviditeľnej skutočnosti. Napríklad krst: pri ňom Božia milosť očisťuje dušu človeka od dedičného hriechu. Navonok vidíme čistú vodu, ktorá očisťuje krsteného. Viditeľné znamenie – očistenie vodou – je znakom toho, čo sa deje v neviditeľnej rovine: duša človeka je očistená. A preto by krst nemal účinok, keby sme namiesto vody použili limonádu – už by tu nebol symbol očistenia.

Mária Schindlerová

Přednáška na výroční konferenci Ligy v listopadu 2016 v Kroměříži

Druhá část přednášky