Keď dieťa neprichádza

Na začiatku manželstva sme neočakávali, že aj my sa zaradíme medzi tie páry, ktoré STM nebudú potrebovať na predchádzanie tehotenstvu. V tomto príspevku sa chcem podeliť s tým, ako snaha o bábätko ovplyvnila náš manželský život, s praktickými informáciami a skúsenosťami, ktoré sme na tejto ceste získali. Možno to pomôže niekomu v podobnej situácii a nájde tu aj to, o čom sa bežne nehovorí. Rada by som dala nahliadnuť do prežívania tých, ktorí STM využívajú na to, aby sa „trafili“ do tých správnych dní, a nie na to, aby sa vedome počatiu vyhli.

Príprava

Prípravu na manželstvo sme absolvovali ako snúbenci. Z mojej strany sa ozývali skôr obavy, ako to budeme zvládať, aby sme nemali 10 detí, čo ak všetky deti vyjdú „na prvý šup“ a ako prijmeme nároky zdržanlivosti počas plodných dní, keď je u ženy túžba najvyššia. Dúfala som, že časom to budem vnímať určite inak a že to azda nebude také náročné. Toto som v svojej hlave riešila v tejto oblasti asi najviac.

Okrajovo sme spolu hovorili aj o tom, čo by sme robili, ak deti nebudú, s tým, že IVF nepripadá do úvahy, keď už, tak skôr adopcia, prípadne si nájdeme iný zmysel manželského života. Bolo to veľmi krátke zamyslenie, nešli sme do hĺbky. Usúdili sme totiž, že sme mladí, zdraví, žiaden úraz, operácia či choroba, nás sa teda táto možnosť zrejme nebude týkať.

Spätne by som veľmi ocenila, keby som od niekoho skúseného počula – či už lektora alebo lekára – že je dobré sa na tehotenstvo pripraviť; že pokiaľ ide o výživu, je dobre doplniť vitamíny, doplnky, dbať na dobrú životosprávu a že na to nestačí mesiac, prípadne až čas, keď sa už „snažíme“, ale aspoň pol roka vopred. Taktiež že je vhodná aj fyzická príprava aspoň ten polrok – či už naučiť sa pracovať s panvovým dnom, alebo rôzne techniky dýchania. Nielen kvôli úspešnému otehotneniu, ale aj preto, že takáto príprava môže tehotenstvo a následný pôrod výrazne uľahčiť. A predovšetkým to, že tehotenstvo vôbec nie je taká samozrejmosť, ako sme si mysleli.

Možno by nám pomohlo, keby sme sa pripravili už ako snúbenci na to, že aj táto možnosť môže nastať. Napríklad keby sme sa skúsili vžiť do situácie páru pred štyridsiatkou, ktorým sa dlhodobo nedarí mať dieťa. Privítala by som informáciu, kam a na koho sa vtedy obrátiť, kontakty na lekárov, psychológov, podporné skupiny… Štyridsiatka je stále nízky vek na to, aby manželia nevedeli, čo budú spolu ďalej robiť, ak ostanú bez detí. Prípadne aby sme si predstavili seba v situácii páru, ktorý sa snaží o dieťa 5 rokov. Obaja sú mladí, zdraví, ich rovesníci majú už po dve deti, nikto nechápe, prečo oni nič, otázky okolia, nešťastní rodičia, ktorí už chcú držať vnúčatá v náručí. Čo na tieto otázky povedať, a najmä, ako sa k tomu postaviť. Takúto lekciu sme si prežili na ostro, zvládnuť sa dá. Ale neboli sme na to pripravení. A je to občas veľmi ťažké.

Štart do manželstva

Pripravení a poučení o plodných a neplodných dňoch sme si začali užívať manželský život. Kvôli škole som chcela pol roka s bábätkom počkať, zároveň sme sa chceli ten polrok zbližovať ako manželia a až potom riešiť rodinu. Bolo to pekné obdobie. Síce niekedy trochu stresujúce, lebo som mala strach, že som už možno tehotná a bála som sa, že to nebude dobré kvôli stresu zo štátnic. Neskôr som to viackrát ľutovala. Keby som bola vedela, v akej situácii budeme, plodné a neplodné dni by som vôbec neriešila. Vtedy som však bola presvedčená, že otehotniem maximálne do troch mesiacov ako takmer všetci okolo.

Plánovanie rodiny

Pol roka ubehlo, a tak sme si povedali, že už niet na čo čakať. Samozrejme, na začiatok alchemilkový (kontryhelový) čaj ráno, večer a kyselina listová k tomu. Prvé mesiace v očakávaní, že už to určite vyjde. A keď to nevyšlo, tak hľadanie na internete prečo a snaha vyskúšať všetky zaručené rady. Myslím, že toto je zvyčajný postup, keď sa nedarí: nasadenie rôznych doplnkov a až potom hľadanie príčiny u lekárov. Výsledkom týchto pokusov bol rozhádzaný cyklus a sklamanie. Vedeli sme však, že ak sa otehotnenie nepodarí do roka, nič sa nedeje. Mne sa však vtedy rok zdal neskutočne dlhá doba. Aj pol roka bola dlhá doba.

Spätne si opäť hovorím, koľko chýb som urobila a ako by bolo fajn, keby som vtedy vedela to, čo viem teraz. V prvom rade pokoj – STM som nejako ovládala. S nejakými výnimkami som vedela odhadnúť ovuláciu na +/- dva dni. Príznaky, pocity a následne teplota väčšinou pekne korešpondovali. Napriek tomu ma stresovalo, čo ak styk nebude na deň presne, alebo že bude malá zásoba spermií, ak budeme spolu dva dni po sebe, bola som nervózna, keď teplota nestúpla, kedy som to čakala, a podobne.

Výživa

V druhom rade – pre mňa veľmi podstatné, pretože sa to objavovalo z každej strany – bylinky a výživové doplnky. Chcelo to veľa čítania rôznych štúdií a článkov, aby som vedela, že nie všetko je pre všetkých. Bolo by to na jednu samostatnú tému. To, čo som si z toho odniesla ja, je, že alchemilka (kontryhel) a bylinný extrakt Gynex nie je pre ženy, ktoré majú endometriózu, nemá sa brať počas celého cyklu, rovnako ako ďalšie bylinky – niektoré sú lepšie pre rast sliznice v maternici, niektoré pomôžu pri uhniezdení. Čo sa týka doplnkov, niekedy aj „banalita“ ako nedostatok železa alebo vitamínu D môže výrazne znížiť šance na tehotenstvo. Veľmi dôležité sú minerály, ktoré by sa nemali užívať súčasne kvôli vzájomnému ovplyvňovaniu vstrebávania. Tiež si myslím, že doplnky by sa mali preferovať jednotlivo, a nie kombinácie všetkého v jednej pilulke. Dôležité je kvalitná Omega-3. Začala som užívať Inozitol, ktorý mi pomohol s predĺžením cyklu, lebo ten som často mala veľmi krátky (nemusí to tak byť u všetkých, vypozorovala som to na sebe). Rôzne značkové vitamínové komplexy na podporu tehotenstva nemusia pomôcť, lebo je v nich všetkého veľa, ale ničoho nie je dostatok, a žene môže chýbať práve niečo konkrétne. Môj názor je, že je dôležité zaistiť si doplnky jednotlivo a naštudovať si, čo s čím kombinovať a kedy čo užívať. Dôvody, pre ktoré sa nedarí otehotnieť, sú rôzne a dôležité je nasadiť doplnky a vitamíny individuálne, nie podľa internetu a „snažilkovských“ fór. Za hlavné považujem snahu o kvalitnú stravu. To je však časovo aj finančne náročné, ale i tak je dobré urobiť maximum.

Na tehotenstvo je dobré pripraviť sa podľa možností a telu dodať všetko potrebné 3 – 6 mesiacov pred otehotnením. Ja som toto zanedbala. Skrátka, nepočítala som s tým, že účinky stravy, prípadne cvičenia sa prejavia až po nejakej dobe a musím byť trpezlivá. No na druhej strane netreba ísť nad svoje sily. U mňa to bola bezlepková diéta, ktorá niektorým ženám pomohla. Aby mala zmysel, odporúčali mi úplne vynechať lepok na tri mesiace. Zvládla som dva týždne, a keď som už plakala nad ďalším ryžovým chlebom, stopla som sa, dala som si pizzu a svet bol hneď krajší. Netreba nič nepreháňať, robiť maximum, čo dokážem, ale najmä sa tešiť zo života.

Toto výživové okienko zakončím niečím pozitívnym. Cukor nie je dobrý asi v žiadnom ohľade a pri snahe otehotnieť sa odporúča ho obmedziť. Keď som sa začala snažiť jesť kvalitnejšie a pridala som, čo môjmu telu chýbalo, chuť na čokoládu a sladké sa výrazne obmedzila. Nechýba mi to a som tomu rada. Takže vnímam aj ďalšie benefity 🙂

V budúcom príspevku priblížim, čo u nás zistili lekári po zdravotnej stránke, ako sa k takýmto informáciám postaviť a nestratiť sa v nich a o snahe zostať po psychickej stránke nad vecou.

Rebeka

(pokračování)