František, psy a mačky

Nedávno som zaregistrovala búrlivú diskusiu, ktorá bola reakciou na príhovor pápeža Františka z 5. januára tohto roku. Titulky článkov hlásali: „Pápež kritizoval ľudí, ktorí majú psy a mačky;“ alebo: „Pápež František odkazuje ľuďom: Máte psa alebo mačku? Je to od vás sebecké!“

Reakcie v diskusii na mňa pôsobili tak, akoby si diskutujúci ani len neprečítali celý nadpis článku: … ktorí majú psy a mačky namiesto detí“, a už vôbec nie celý pápežov príhovor, napríklad tieto:

• Niekto nemôže mať deti, tak dá lásku aspoň psovi;
• Kto nemá rád zvieratá, nemá rád ani ľudí;
• Benedikt mal mačky, tak čo?
• Pápež si neuvedomuje, že niekto nemôže mať deti;
• Každý má, čo chce, a je to každého vec a nemá sa do toho kto čo starať!!!

Zaujalo ma to, preto som si vyhľadala celý text príhovoru v taliančine aj preklade. Svätý Otec v ňom vyzval manželov, aby sa nebáli vydať na cestu rodičovstva. Hovoril o tom, že na to, aby sme boli rodičmi, nestačí dieťa splodiť a porodiť a že rodičmi sa stávame  ochotou prevziať zodpovednosť za život druhého. Ocenil veľkorysosť tých, ktorí sa rozhodli pre adopciu a upozornil na demografickú zimu: „Zvlášť myslím na tých, ktorí sú otvorení prijať život prostredníctvom adopcie. Sv. Jozef nám ukazuje, že tento typ rodičovstva nie je druhoradý, nejde o provizórium. Táto voľba patrí medzi najvyššie formy lásky, otcovstva a materstva. Koľko detí na svete čaká, kým sa o ne niekto postará! A koľko manželov túži stať sa otcami a matkami, ale pre biologické príčiny sa tak nestane.(…) Nedávno som hovoril o demografickej zime, ktorá tu dnes je: Ľudia nechcú mať deti, alebo len jedno, a nič viac. Veľa párov nemá deti, pretože ich nechcú, ale majú dvoch psov, dve mačky… Áno, psy a mačky sa stali náhradou za deti. Toto popieranie otcovstva a materstvo umenšuje našu ľudskosť.“

Teda pápež nekritizoval nedobrovoľne bezdetných, ani vzťah k zvieratám, ale ľudské sebectvo a pohodlie. Jeho slová sú v zhode s tým, čo Cirkev stále učí: manželstvo je pre rodinu. Nie je mravne dobré vyhýbať sa prijatiu nového života pre neobjektívne dôvody.

Mať potomstvo bolo vždy pozitívom – chceným, pretože to bolo jednak pokračovanie rodu a života, a jednak na tom stál generačný „trojgrošový dôchodkový systém“. V dnešnej dobe sme náchylní podľahnúť klamu, že deti sú len osobná záležitosť rodičov a čo koho do toho… A pritom deti sú dobrom aj pre spoločnosť. Darmo si niekto povie: „Deti nechcem, nepotrebujem, na dôchodok si našetrím a zaplatím si toho, kto sa o mňa postará.“ A čo ak nebude komu zaplatiť, lebo sa nebude mať kto starať?

Ak je nejaké rozhodnutie dobré (alebo neutrálne), tak je v pohode, aj keby ho urobili všetci. Ak sa napríklad rozhodnem vysadiť ovocné stromy, je to fajn. Ak sa rozhodnem mať v dome steny biele, a nie farebné, aj to je ok. Ale ak by každý urobil rozhodnutie „budem si zarábať na dôchodok namiesto starostlivosti o deti, tie vedome nechcem, lebo je to námaha, riziko,“ tak by to malo fatálne dôsledky pre celú spoločnosť aj svet. Ešteže do nás Boh vložil aj pud zachovať seba a svoj rod. Inak by sme možno nemali dosť odvahy ani ochoty vziať na seba to riziko, ktoré so sebou nesie rodičovstvo. A okrem toho Boh je prvý, kto nám dáva všetko potrebné. Ak my budeme veľkorysí v službe životu, môžeme si byť istí, že on bude veľkorysý tiež!

Mária Schindlerová