Dar

Vianoce patria odjakživa k mojim obľúbeným sviatkom. Ako malé dieťa som mal rád atmosféru, ktorá v našom byte vládla pár dní pred Štedrým dňom a najmä od rána 24. decembra. Obaja s bratom sme nakúkali cez kľúčovú dierku zatvorených obývačkových dverí a ich matné zrnité sklo s nádejou že uvidíme anjelov ako prinášajú a zdobia vianočný stromček a súperili kto ich uvidí prvý a tešili sa na prekvapenia pod stromčekom.

Neskoršie, keď som už bol väčší a odhalil „tajomstvo Vianoc“ sa k očakávaniu toho čo dostanem pridalo aj očakávanie toho, ako zareagujú moji drahí na darčeky, ktorými som sa ich snažil obdarovať.
Ale muselo prejsť ešte zopár rôčkov, kým som si naplno uvedomil, že Vianoce sú a majú byť o oslave narodenia DIEŤAŤA, ktoré je neprekonateľným DAROM, aký kto kedy komu daroval. O tom, aby som bol otvorený a prijal do svojho života tento dar a o mojej vďačnosti zaň.

Teším sa aj na tohtoročné Vianoce. Pred pár dňami sme vstúpili do adventného obdobia, ktoré je časom očakávania na narodenie tohto DIEŤAŤA. DIEŤAŤA, ktoré pred viac ako dvetisíc rokmi prišlo na svet, aby sme mali ŽIVOT a aby nás obdarovalo LÁSKOU.

Som vďačný Zuzke a  Aničke, ktorých životy pretvára táto LÁSKA že boli ochotné obdarovať nás napísaním svojich svedectiev pre toto adventno- vianočné číslo. Anička svedectvom publikovaným pod názvom Vojto, v ktorom nám približuje ako s manželom dostali a doteraz sa tešia z daru, na ktorý si vo svojom veku už netrúfali. Pani Zuzka nám odhaľuje iný pohľad na tajomstvo Vianoc, keďže pre ňu a jej manžela spoločné Vianoce s dieťaťom v kolíske nikdy neprišli. Je pre mňa veľkým povzbudením, že aj napriek tejto ich nenaplnenej veľkej túžbe svoj príspevok nazvala Príbeh jedného celkom úspešného manželstva.

Všetkým nám prajem, aby sme sa nechali preniknúť darom, ktorým nás aj tento rok chce na svoje narodeniny obdariť Dieťa v jasliach.

Jozef Predáč