„Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte?“

Jeseň završuje svoje kraľovanie a pripravuje sa na to, že pomaly prenechá miesto zime. Je to tak nielen v prírode. Zdá sa, že aj v ľudskom živote prináša jeseň prirodzené stíšenie, spomalenie a upokojenie činorodých aktivít.

Adventný čas nám opäť ponúka príležitosť zastaviť sa, oprostiť sa od nánosov zbytočností, zatiahnuť na hlbinu a zžiť sa znova s pravdivým plánom Stvoriteľa s jeho stvorenstvom.

Ako je čas čulej aktivity, rozpuku a plodnosti, teraz je čas aj zdržať sa, prehodnocovať a plánovať. Ani jedno z toho sa neoplatí v procese osobného vývoja i spoločenského života vynechať.

Zároveň sa zdá, že i naše pozemské istoty, zaužívané predstavy a falošné zdroje energie a dobrej nálady dochádzajú, odpadávajú ako zo stromov pôsobivé pestrofarebné jesenné lístie a strácajú sa vo vetre do nenávratna. Nebadane sa v hmle vytratili i vysmiate tváre, davy ľudí a možno je neuchopiteľná i naša motivácia. S prvými celodennými mrazíkmi sa vtiera pod zimník pocit opustenosti, osamelosti a ubúdania síl.

Nezvaná tma a mráz zachádza až pod nechty a už len poskromne sa prejaví medzi nami štedrosť, ohľaduplnosť či veľkodušnosť. Štebot vtákov dávno odletel a spomienky na leto tiež blednú. Vyprázdnili sa pláže, ulice i turistické chodníky. Zubaté slnko sa už len schováva za mliekom hmly a hustých oblakov. Človek intuitívne zaliezol, schoval sa, uzavrel, každý v tom svojom. Nakoniec snehová poduška zavŕši mystérium tohto ročného obdobia a zapečatí krajinu chladu a ticha.

A tak sa ocitám na rázcestí. Dokonca niekedy už v tom daždi či záveji ani na chodník nevidieť – a buď nájdem cestu k svojmu srdcu, k svojmu pravému ja a objavím zbytky ušľachtilých čností ešte niekde v sebe, alebo ma ľahko zomelie kolobeh konzumu, práce a individualizmu tohto pozemského sveta.

Nik však nedokáže čerpať len zo svojich síl. Bez napojenia na prameň živej vody to pôjde ťažko a taká márna snaha prinesie len frustráciu.

Možno aj preto sa človek podvedome teší na obdobie vianočných sviatkov a radostných stretnutí na prelome rokov, na opäť tak prepotrebný čas zblíženia sa človečenstva s Božským v komornej atmosfére tepla, svetla sviečok, lampášov, príjemných vôní a zahrievacích chutí, či v éterickej nekonečnosti tmavej chladnej oblohy posiatej vzdialenými žiariacimi hniezdami.

O to viac je toto obdobie významné pre nás veriacich, ktorí sa znova intenzívnejšie pripravujeme na stretnutie s malým Ježiškom v jasličkách – s pravým zdrojom bezpodmienečnej lásky, nehy a milosrdenstva a na druhý príchod Ježiša, nášho Vykupiteľa. Neopomínanou je aj Panna Mária, Ježišova a naša ochrankyňa, prihovárajúca sa za nás, a svätý Jozef, vzorný muž na správnom mieste, nasledujúci v prvom rade vôľu nebeského Otca.

Pripomeňme sa teda sami sebe a jeden druhému a povzbudzujme sa navzájom v tomto zastavení sa. Zahoďme pozlátka, zbytočné bremená a bujarú zábavu, ktoré nám bránia rozoznávať pravé hodnoty v sebe a druhých a neustávajme v putovaní a delení sa o ne, nech neochabujeme v ich pestovaní a rozmnožovaní aj po celý nastávajúci rok 2025.

Nepremeškajme túto nezameniteľnú príležitosť oceniť blízkosť jeden druhého, rozvíjať šťastie rodinného kruhu a precítiť nadpozemskú štedrosť Boha, s ktorou sa k nám práve v tomto okamihu skláňa v svojom nekonečnom milosrdenstve a vernosti.

Nech nám v tom všetkom náš Pán pomáha.

za všetkých lektorov LPP Adriana Krafčíková