Deti a uzatvorenie sviatostného manželstva

Pýtate sa, odpovedáme:

„Sme mladý pár, obaja sme katolíci, plánujeme mať sobáš v kostole, ale rozhodli sme sa nemať deti. Počula som, že sviatostné manželstvo nie je platné, ak nechceme mať deti. Je to pravda? Nezdá sa nám to.“

Skôr ako snúbenci vyslovia svoj  manželský sľub, dostanú tri dôležité otázky. Týkajú sa slobody ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva, ochoty prijať deti a rozhodnutia pre trvalú vernosť svojmu manželskému partnerovi.  Nevyhnutnou podmienkou na jeho uzatvorenie je  kladná odpoveď na všetky tri otázky a teda aj na otázku: „Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a zákonov jeho Cirkvi?“ 

Manželský akt, ktorým po sobáši manželia vyjadria a potvrdia svoj manželský sľub, je spôsob, akým sa odovzdáva ľudský život. Ochota prijať deti znamená, že počítajú s možnosťou počatia dieťaťa pri manželskom akte. 

Všimnite si, že otázka je presne formulovaná: Kňaz sa nepýta, či chcete mať deti, ale či ste ochotní ich prijať. Nesľubujete, že deti budete mať – veď manželstvo môžu uzavrieť aj tí, ktorí vedia, že pre nejaké zdravotné dôvody sú neplodní. Neplodnosť nie je prekážkou na uzatvorenie sviatostného manželstva, ale neschopnosť uskutočniť manželské spojenie (t. j.  byť to jedno telo) prekážkou je. Ak by snúbenci pri uzatváraní  manželstva boli rozhodnutí bez osobitne vážnych dôvodov na trvalo vylúčiť možnosť počatia, sviatostné manželstvo by vôbec nevzniklo. Prečo?

Ak nahliadneme do Katechizmu Katolíckej cirkvi v 7. časti (1601) sa uvádza: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.“ Z tohto textu vidieť, že PRIRODZENOU POVAHOU je sviatostné manželstvo zamerané aj na plodenie a výchovu detí. Pripustiť  možnosť trvale neplodného manželstva na základe svojho vedomého a slobodného konania cieleným predchádzaním tehotenstvu bez osobitne vážnych objektívnych dôvodov, odporuje prirodzenej povahe sviatostného manželstva. 

Manželstvo je pre rodinu. Cirkev pripomína, že manželov nemajú viesť sebecké dôvody, túžba po pohodlí a podobne. V povahe lásky je šíriť sa. 

Simona  a Jozef Predáčovci

(Doplňujúca poznámka: Cirkev vie, že manželia môžu mať vážne objektívne dôvody, aby si neplánovali deti počas celej doby trvania manželstva: napríklad by jeden alebo obaja boli prenášačmi nejakej genetickej deformácie.  Už Pius XII. v roku 1951 potvrdil, že, ak sú na to objektívne vážne dôvody, je v súlade s katolíckou morálkou, ak by manželia využívali prirodzene neplodné dni (nie antikoncepciu) počas celého trvania manželstva (Príhovor k pôrodným asistentkám, 29. 10. 1951).