Naozaj?

V jednom zamyslení k príbehu o Adamovi, Eve a zakázanom ovocí z Knihy Genezis som počula myšlienku, ktorá ma veľmi zaujala a ponúkla nový pohľad (nielen) na tento známy text: „Naozaj povedal Boh: ,Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?‘“ pýta sa had Evy. Táto jeho otázka zasiala do Evinho srdca pochybnosť, následkom ktorej sa začína všetko kaziť. Tak málo stačí… Jedna presne mierená otázka. A teraz to nové uvedomenie: had vlastne vôbec nespochybnil existenciu Boha. Spochybnil však Božiu dobrotu: „Naozaj je ten váš Boh dobrý, keď vám zakázal jesť ovocie z tohto stromu? Nie je to od neho vypočítavé? Bojí sa, že by ste potom boli ako on…“ (por. Gn 3, 1–5).

Myslím si, že presne tento princíp stojí za mnohými našimi pádmi, ktorým predchádzalo rozhodnutie vziať veci do svojich rúk potom, ako sme s Bohom „stratili trpezlivosť“. Alebo inak – keď sme prestali veriť v Božiu dobrotu.

Zdá sa mi, že rovnakú otázku by sme mohli vložiť do úst tých, ktorí v tomto modernom svete plnom neobmedzených možností nechápu, ako sa môže niekto nechať dobrovoľne obmedzovať náukou Katolíckej cirkvi: „Naozaj je ten váš Boh dobrý, keď si kvôli nemu musíte odopierať to ,naj‘? Ak vás miluje, prečo vám zakazuje sex? Dokonca musíte žiť celý život s jedným partnerom bez ohľadu na okolnosti…“

Chcela by som nás všetkých špeciálne v tento krásny veľkonočný čas plný nádeje pozvať, aby sme úprimne a pravdivo každý vo svojom srdci skúsili nájsť odpoveď na rovnakú otázku: „Verím, že môj Boh je naozaj dobrý? Aj keď odo mňa vyžaduje Desatoro, sebazapieranie, ba dokonca zdržanlivosť…?“

Buďme tým hlasom, ktorý bez zaváhania odpovie tomuto svetu: „Áno, verím.“ A odpovedajme nielen svetu, ale najmä samým sebe, v našich manželstvách, keď na nás doliehajú výzvy spojené so životom v periodickej zdržanlivosti. Nech je nám v tejto viere posilou Ježiš Kristus, ktorého víťazstvo nad smrťou práve oslavujeme. Veď ako sa píše v Biblii: „Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí“ (1 Tim 4, 10).

Áno – život s PPR je aj pre naše manželstvo niekedy namáhavý a zápasíme so svojimi túžbami, s vlastným egom… Aké úžasné je však povzbudenie, že naša námaha je založená na nádeji, že to všetko má zmysel v Ježišovi Kristovi. Svetu veľmi chýba táto nádej. A my ju môžeme ponúknuť ako odpoveď na spomínanú otázku: „Naozaj je tvoj Boh dobrý?“ Naozaj!

Viera Dobrotková